Nie je národná tragédia, že Žampa chce reprezentovať iný štát

Autor: Peter Hollý | 23.3.2015 o 9:11 | Karma článku: 8,49 | Prečítané:  2693x

Adam Žampa je nepochybne talentovaný lyžiar, ktorý robí Slovensku vo svete dobrú reklamu. Neoprávňuje ho to však k tomu, aby sa zahrával s našimi národnými a športovými citmi. Začnime však poporiadku.

Slovenský šport má problémov vyše hlavy. Chýbajú financie, sponzori, mediálna podpora, nie sú štadióny, športové haly, tréningové centrá mládeže, systém a koncepcia. Šport a športová príprava sa po revolúcii odstavili na dvadsiatu šiestu koľaj záujmu. Štát sa na podporu športu iba hrá.

Úspechov na medzinárodnej scéne je stále menej a menej, talentov a športových osobností ubúda geometrickým radom. Raz vyskočí jeden, potom druhý, ale že by v tom bol nejaký prepracovaný a rokmi riadený systém, logika, to ani omylom. Ak by nebolo rodičov, potom by už slovenský šport bol iba v historických encyklopédiách. Cyklisti Sagan či Peter Velits sú samorasty, ktoré sa dostali na výslnie svetovej cyklistiky vďaka svojmu talentu, ale aj podpore rodičov.

Richard Varga v triatlone, Richard Nagy v plávaní, Samuel Piasecky v gymnastike či najnovšie Iveta Putalová si takisto všetko vydreli sami, bez výraznejšej podpory štátu a „odborných komisií“. Máme jednotlivcov, nie kolektívy, z ktorých si vieme vyberať – ako sa hovorí - „na kilá“.

Už aj vo futbale či hokeji je to skôr nábor, ako výber. Časy, kedy v kluboch dokázali uživiť v rovnakej vekovej kategórii aj dve tri mládežnícke tímy, sú hudbou minulosti. Šport žije a dožíva z doby pred rokom 1989. To, čo fungovalo sa zrušilo, zanedbalo, odignorovalo. Imperatívom sa stal zisk, pozemky, budovy, všetko, čo sa dalo speňažiť, na čom sa dalo a dá zarobiť.

A potom tu máme aj ďalšiu slovenskú špecialitu. Hru na city, národnú hrdosť. Najnovším príkladom je v tomto smere „kauza Žampa“. Tento talentovaný lyžiar prostredníctvom svojho otca Tomáša požiadal Slovenskú lyžiarsku asociáciu (SLA) o súhlas reprezentovať inú krajinu. Dôvod? Klasika, peniaze.

Podľa otca potrebujú na sezónu približne 400 tisíc eur. „...keďže my rodičia po toľkých rokoch už nie sme schopní ďalej financovať Adamovu prípravu v celej výške (výška za rok je cca 400 tisíc eur) a suplovať tak SLA a aj štát, preto, po zvážení celej situácie, sa Adam rozhodol, že sa stane členom inej národnej organizácie. Máme záruku, že táto iná národná organizácia mu vytvorí maximálne profesionálne podmienky pre jeho ďalší športový rast a to až do olympiády 2018 a poskytne mu: trénera, asistenta trénera, servismana, kondičného trénera, fyzioterapeuta, lekára so psychológom a čo je podstatné, týchto ľudí a celú prípravu bude financovať..“ Toľko z oficiálneho stanoviska Tomáša Žampu.

K tejto zmene má dôjsť od 1. apríla 2015, čo je vcelku vtipný dátum, ale realita už taká vtipná nie je. Pri všetkej úcte k Žampovcom je tento spôsob komunikácie minimálne zvláštny, diplomaticky povedané necitlivý, ľudovo povedané drzý. Adam Žampa je síce talentovaný pretekár, ale nie svetová extratrieda. Je zaujímavé, že svojho času mala podobné úmysly Veronika Zuzulová. Aj tu jej otec neustále nariekal, koľko im chýba financií, aké je všetko drahé, ako im nik nepomáha. Je zaujímavé, že aj tu sa bavíme o zjazdovom lyžovaní. Peňazí nie je a nebude v našom športe nikdy dosť. Ale používať na ich získanie takúto „mediálnu“ metodiku je neprijateľné.

Ak chcú Žampovci odísť, nech idú. Krajín, ktoré majú peniaze, ale nie lyžiarov, je určite dosť. Ale pristúpiť na ich hru je nebezpečné. Viete si predstaviť, že by takto reagoval a argumentoval každý, kto si nevybral futbal či hokej a komu chýbajú peniaze? To, že štát a jeho predstavitelia už desaťročia pripravujú zmeny a pravidlá fungovania a financovania športu a že pre to v skutočnosti neurobili vôbec nič, okrem fotografií s našimi olympijskými či svetovými medailistami do rodinných albumov, je na inú a ďaleko ostrejšiu diskusiu. Navyše aj argumenty, ktoré Žampovci používajú, podľa všetkého skresľujú realitu.

Podľa informácii Tomáša Žampu, ktoré poskytol TASR „...do dnešného dňa neboli Adamovi poskytnuté finančné prostriedky za výsledky dosiahnuté na ZOH v Soči a v roku 2014, od SLA Adam nedostal žiadne financie, nedostal financie priznané Ministerstvom školstva SR a ani financie z FIS, pričom SLA za našu účasť na MS v USA dostane dotáciu 9.000,- USD a plus dotácie za 2 krát 19. miesto...“. Za Slovenský olympijský výbor prostredníctvom TASR reagoval manažér mediálnej komunikácie Ľubomír Souček: „...vzhľadom na medializované vyjadrenia Adama Žampu a jeho otca Tomáša Žampu Slovenský SOV uvádza, že voči nim nemá žiadne podlžnosti v súvislosti s vyplatením odmien za výsledky na ZOH 2014 v Soči. Prémie pre Adama Žampu vo výške 18.000 eur brutto za 5. a 6. miesto na ZOH v Soči boli vyplatené, pričom SOV a štát prostredníctvom ministerstva školstva sa na vyplatení tejto sumy podieľali rovným dielom. Takisto boli vyplatené odmeny pre realizačný tím Adama Žampu. Okrem toho Slovenský olympijský výbor podporuje Adama Žampu zo svojich marketingových prostriedkov a od Olympijskej solidarity MOV poberá od septembra minulého roka na základe žiadosti SOV mimoriadne štipendium vo výške 1500 amerických dolárov mesačne.“

Tak si vyberte... Niekto tu manipuluje s citmi a verejnou mienkou a novinári, čitatelia, majú byť rozhodcovia. Kto zavádza, kto má pravdu, komu veriť? Tomáš Žampa navyše argumentuje výsledkami a postavením Adama Žampu vo Svetovom pohári. „...dnes je už koniec sezóny 2014/2015, v ktorej opäť Adam urobil posun vo výsledkoch a patrí do top 15 v superkombinácii, do top 30 v slalome a do top 35 v obrovskom slalome...“ No nie je to úplne tak. Adam Žampa je v rebríčku FIS v hodnotení Svetového pohára slalomárov na 32. mieste, v obrovskom slalome nezískal žiadne body a v kombinácii bol na 9. mieste. Žampovcov zo Slovenska nik nevyháňa, je dobré, že máme v zjazdovom lyžovaní aspoň ich či Velez-Zuzulovú s Vlhovou. Každý Slovák im drží palce, tak ako každému slovenskému športovcovi na medzinárodnej scéne, teší sa z ich úspechov a mrzia ho ich neúspechy. Ale ak sa niekto rozhodne odísť preč, a ešte k tomu kvôli peniazom, nech ide. Demokraciu máme aj v tomto smere.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?