Chovanec nebol problém. Problémom Slovana je Slovan sám

Autor: Peter Hollý | 10.4.2015 o 8:29 | Karma článku: 11,36 | Prečítané:  3558x

Futbalový Slovan bude mať v tejto sezóne už tretieho trénera. Po českej ceste a dvojici Straka – Chovanec si na ich miesto zasadol Dušan Tittel. To, že sám nemá potrebnú trénerskú licenciu a oficiálne ho na papieri, lavičke či tlačovkách bude zaskakovať Ján Švehlík, je ďalšia vec na zamyslenie.

Svedčí iba o tom, že Slovan ešte stále nie je klubom, ktorý má európske parametre, zázemie, funkcionárov, hráčov, stratégiu, systém, ale nemá ani úctu a rešpekt k pravidlám a futbalovým normám. Veď nebol to práve Dušan Tittel, keď ešte ako šéf Únie ligových klubov, ktorá je riadiacim orgánom najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku, hrdo, sebavedomo a vehementne argumentoval a požadoval dodržiavanie predpisov a hovoril o nových začiatkoch bez výnimiek a kompromisov?

Tittel nemá profi trénerskú licenciu, nemôže tak trénovať a sedieť na lavičke Slovana ako hlavný tréner. Nuž a preto si tam opäť poslušne nájde miesto klubová legenda, ktorá by mala sedieť iba ak vo VIP priestoroch. Nuž Tittel vodu kázal, víno pije... Ako vidno, zásady platia vždy iba tam, kde ťa dobre platia a kde je to mediálne „in“.

Tittel sa zbavil trénera Chovanca, aby zachránil seba a pod koberec zamietol v Slovane aj svoj podiel viny a svoje zlé a nefundované funkcionárske rozhodnutia. Pritom je vedľajšie, či to bolo na príkaz majiteľa klubu, alebo to urobil sám od seba. Čo inak pochybujem, lebo taký hrdina nie je a na to ešte ani Tittel v Slovane nedorástol, aby bez požehnania Ivana Kmotríka robil dobrodružné rozhodnutia a ťahy harakiri. Ale je aj málo pravdepodobné, že by sa postavil na Chovancovu stranu a ponúkol aj svoju abdikáciu – aj keď spolu pripravovali a konzultovali zimnú prípravu, tréningy, zápasy, výber aj predaj hráčov či stratégiu klubu na ďalšie obdobie. Ale možno sa aj z toho vyzul...

Najslávnejší a najpopulárnejší slovenský futbalový klub si musí jednoducho vyčistiť vlastnú kuchyňu a konečne urobiť poriadok na všetkých frontoch. Ivan Kmotrík je vplyvný podnikateľ, najsilnejší muž slovenského futbalu, jeho firmy sú na trhu úspešné. No v Slovane je to ako na blšom trhu. Chaos a amaterizmus. Veď ako si vysvetliť slová vykopnutého trénera Chovanca na margo svojho odvolania: „O svojom konci v Slovane som sa dozvedel z tlačovej správy Slovana Bratislava.“ Krása...

Chovanec hovorí o podraze zo strany generálneho riaditeľa, s ktorým boli podľa jeho slov dohodnutí na jasných pravidlách do konca sezóny a Tittel zrazu zmenil názor a prehodil výhybku. Klasické, slovenské a takpovediac slovanistické. Každý ťahá iným smerom a vie najlepšie, čo má robiť ten druhý, ale nie on sám. Keby takto fungoval napríklad Grafobal, už by boli jeho manažéri dávno vyhádzaní na ulici. Súčasný Slovan preto nie je iba Chovancova chyba, to je aj Tittelov problém. Bez výnimky a bez alibistickéhoale.

Netreba v tomto smere zabúdať ani na Petra Kašpara, ktorý je v Slovane od príchodu Ivana Kmotríka, roky bol generálnym riaditeľom, bol a je zodpovedný za výber a nákup hráčov, trénerov. Za celkovú klubovú filozofiu. On je šedá eminencia belasých, on je tromfové eso v rukáve majiteľa klubu, jeho pravou rukou, to on má najväčšie maslo na hlave. Preferovaná česká cesta pri výbere hráčov a trénerov je jeho dielom. On je architektom Trójskeho koňa v belasých farbách. Systém pokus - omyl trvá už pridlho. Veď od roku 2008 sa v Slovane vymenilo dvanásť trénerov, keby to bolo aspoň dvanásť apoštolov s víziou do budúcnosti, ale nič z toho nebolo to pravé orechové. Nič dlhodobo nefungovalo a nefunguje.

Pritom tu boli najžiadanejšie mená na česko-slovenskom futbalovom trhu. Weiss, Galis, Uhrín st., Jarolím, Straka, Chovanec... O hráčoch ani nehovoriac. Veľké mená, veľké peniaze, žiadne výkony a výsledky. Byť majstrom je pre Slovan povinnosť, nie extra úspech. Do Slovana prišlo vždy to najlepšie, čo bolo na slovenskom a českom trhu v ponuke. Hráči pol roka žiarili, aby ešte rýchlejšie padli na zem ako meteorit. Ale keď odišli do iných klubov, opäť futbalovo ožili. Čím to asi bude? Bratislavským ozónom?

Klub stratil srdce, fanúšikov, kredit a rešpekt. Vďaka hráčom aj funkcionárom, ktorí si so Slovanom zahrali ruletu s nulovým rizikom, nulovou zodpovednosťou a pritom ani nie za vlastné. Šťastie pre Slovan, že zatiaľ aspoň majiteľ klubu nestratil chuť, nervy a trpezlivosť. V opačnom prípade by už Bratislava nemala žiadny veľký futbalový klub, ale iba spomienky, príbehy a reči typu keby bolo keby. Aj vo futbale totiž platí, že dobre už bolo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?