Snáď po prvýkrát je pár dní pred majstrovstvami sveta v hokeji témou číslo 1 na Slovensku niečo iné ako šport. Vďaka našim politikom je to kauza Váhostav. Ako by si páni s kravatami na krku povedali, že nás budú svojimi rozmarmi, demagógiou a potrebou dokazovať si bohorovnosť neustále rozčuľovať do omrzenia. Pohár občianskej trpezlivosti je s ich aroganciou a samoľúbosťou aj tak už naplnený po okraj a Váhostavom z neho začína pretekať.
Maslo na hlave majú všetci. Fico a jeho „smerácka“ partička, ale aj proti nemu permanentne „štekajúci“ Matovič, Figeľ, Hlina, Lipšic či Miškov. Váhostav je problém, ktorý by tu nebol, ak by na našej politickej scéne všetci títo páni a mnohí ich stranícki kolegovia neboli. Lebo sú to oni, ktorí dotiahli celú túto kauzu do kocúrkovských rozmerov. Jeden je teraz múdrejší ako druhý, každý má milión argumentov, nápadov, protiopatrení. Všetci vedia kto je vinný, čo treba urobiť a ako, len aby bol vlk sýty a koza zostala celá... Pritom sú to iba sekundanti a komparz hlavnej postavy celého príbehu. Oskara za réžiu, scenár, dramaturgiu aj triky dostal už dávno Juraj Široký, ktorý bol ako Pan Tau či Rumburak. Zaklepal si na klobúčik, potočil prstami a zmizol ako gáfor. Jednoduché, účinné a najmä originál slovenské.
Súčasná opozícia asi stratila pamäť a spolieha sa na to, že rovnaké zatmenie má aj celé Slovensko. Keby totiž sama sebe nedala šach – mat a neboli kvôli nej predčasné voľby v roku 2012, tak by pána Širokého a celú kauzu Váhostav mal na stole minister Figeľ a Fico by sa celej pravici sebe vlastným spôsobom vyškieral z opozičných lavíc, s množstvom rovnako populistických argumentov a vyhlásení, ako to robia oni dnes.
Súčasný predseda vlády je v tomto smere tiež zábavný referent, keď svoje väzby, vzťahy a sympatie k pánovi Širokému bagatelizuje, obhajuje, neguje a zosmiešňuje. Už len to, že sa pri zakladaní svojej strany „obtrel“ o tohto kontroverzného pána, je pre Fica veľkým mínusovým bodom a dôvodom na demisiu. V každej normálnej demokratickej spoločnosti by totiž táto kauza nikdy neexistovala. Ak aj áno, tak by si už zodpovedné osoby naťahovali nohy za mrežami a firmy, podfirmy a firmičky s rôznymi pofidérnymi majiteľmi, spolumajiteľmi a akcionármi, by boli pod dohľadom daňového úradu, finančnej polície a justície.
Iba u nás je z toho divadlo absurdných rozmerov, v ktorom nás deň čo deň zástupcovia ľudu dokážu prekvapiť a šokovať antiľudovými vyjadreniami, múdrosťami a demagógiou. Treba len dúfať, že v marci 2016 im všetkým, Ficom počínajúc, cez Figeľa, Matoviča, Lipšica, až po posledného parlamentné zabávača vystavia zaslúžené vysvedčenie, pretože maslo v kauze Váhostav sa rovnomerne rozteká po všetkých hlavách politikov naprieč politickým spektrom.