Kráľovstvo krivých zrkadiel v slovenskom hokeji

Autor: Peter Hollý | 14.5.2015 o 12:30 | Karma článku: 10,73 | Prečítané:  10365x

Koniec dobrý, všetko dobré. Príslovie, ktoré sa s obľubou používa, ak človeku niečo nevyšlo a potrebuje si aspoň čiastočne spraviť náladu. V prípade slovenských hokejistov to na majstrovstvách sveta našťastie neplatilo.

Lebo aj takýto čiastočný úspech by bol u nás momentálne kontraproduktívny. Opäť by na určitý čas pozakrýval všetko zlé, čo sa v našom športe a v hokeji odohráva. Opäť by sa argumentovalo, chválilo, glorifikovalo, idealizovalo. Ale šampionát v Ostrave iba potvrdil smerovanie a úroveň slovenského hokeja.

Hernú stránku, nomináciu, vzťahy v kabíne aj mimo nej, (ne)spoluprácu trénerov na lavičke počas zápasov - to nech si zanalyzujú vo vnútri a na zväze. Odborníkov tam majú dosť. Smutná, ale nie prekvapujúca je iná vec, že reálne zrkadlo mu nenastavili ani tí, od ktorých sa to očakávalo, ktorí vidia až do najhlbšieho zákulisia kabíny či funkcionárskych kancelárii a mali na to ideálnu príležitosť.

Nahrávku na smeč „odflákli“ bývalí reprezentanti, ktorí boli v Ostrave spolukomentátormi, či hosťami v televíznom štúdiu. Ukážkovým príkladom bol Richard Lintner. Bývalý skvelý obranca, ktorý chce byť novým prezidentom hokejového zväzu a priniesť do hokeja niečo progresívne, moderné a najmä iné. Nuž a to bol hlavný problém. Dvojúloha mu nesadla. Lintner bol až priveľmi alibistický, jemný, kamarátsky, nekonfliktný, povrchný. Vôbec sa nezbavil nálepky bývalého spoluhráča Gáboríka a spol. a ostal iba v polohe ich kamaráta a fanúšika hokeja. Až príliš bolo cítiť, že sa zvolebnieva podľa hesla – Len si nikoho nepohnevať, s nikým si to nerozhádzať, stredná cesta - zlatá cesta.

Pritom konfliktných, pikantných aj polemických tém by bolo aj na štyri šampionáty. Nominácia a pozícia Kopeckého na MS, jeho absencia čo by kapitána v zápase s Nórskom, tragické výkony Tatara, Jurča, Pánika, Gáboríka či Baranku, taktická a herná koncepcia mužstva v presilovkách a oslabeniach, prečo sa v reprezentácii stále hovorí o trenčianskej „klike“ a jej vplyve na mužstvo, nomináciu, hráčov, kabínu, absencia Jaroša, ako jedného z najlepších slovenských obrancov súčasnosti, čo bolo s Martin Réwayom... Týmto témam sa venovalo povrchne, nekriticky, alebo vôbec.

To chceli fanúšikovia počuť, o tom sa bavili na ulici, v práci, v škole, na pive. O tom si všetci šepkajú a šepkali, to sú tie reči jedna pani povedala, ktoré boli aktuálne, živé, ktoré vyvolávali špekulácie a polemiky... Nie ako dal gól Crosby, Jágr či Gáborík. To všetci videli stokrát aj s opakovačkami.

No úplnou špecialitou bola na šampionáte permanentná hra na prognostikov, plánovačov, veštcov, analyzátorov v podaní komentátorov, spolukomentátorov aj hostí v štúdiu o tom, čo musia Slováci uhrať, koľko bodov, proti komu, ako. Čo musia získať, či nezískať naši súperi. Stále dokola od prvého po posledný zápas. Hra na kryštálovú guľu podľa slovenských pravidiel a záujmov. Klasický slovenský folklór každého šampionátu.

Bonbónikom bola situácia pred poslednými dvomi zápasmi Francúzov a Bielorusov v základnej skupine, keď témou číslo 1 bolo, ako všetkých prekvapilo, že obe mužstvá nevypustili zápasy so Švédskom a Fínskom, nešetrili sa, nešpekulovali, nekalkulovali a iba povinne neodohrali posledný duel. Ako to bolo možné? Veď s tým všetci počítali a oni ajhľa, nič také neurobili...

Prečo by aj? Prečo by mali uvažovať slovenským spôsobom? Prečo by sa mali zhadzovať a podceňovať pred Švédmi a Fínmi? Lebo tak by sme to urobili my? Veď to nielen že nemajú v povahe, nikdy takto diletantsky neuvažujú, ale ani by si to doma nikdy neobhájili. Ale my z toho urobíme tému dňa...

Hokej je jednoduchá a príťažlivá hra, ale bez komparzu a zbytočnej teatrálnosti. Má svoj systém, pravidlá, zákonitosti. Keď je na Slovensku každý futbalovým trénerom, tak to isté platí aj v hokeji. Ľudí netreba balamutiť. Kritika ešte nikomu neublížila a urobí ďaleko viac, ako falošné kamarátstvo, či iba účelové hodnotenie daného stavu a situácie. Nuž a v tomto smere si dali hokejisti vlastný gól.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?