Schôdza NR SR o Gorile bola absurdná

Autor: Peter Hollý | 17.6.2015 o 7:00 | Karma článku: 5,94 | Prečítané:  1916x

Keď politici vyšetrujú trestné činy a prokurátori rečnia v parlamente, je to neklamný znak toho, že v krajine sa blížia parlamentné voľby. Prečo však tou krajinou musí byť práve Slovensko?

Mimoriadnaschôdza NR SR ku kauze Gorila bola jednou z najväčších absurdít, aké nám politici pripravili v tomto volebnom období. Netreba si zastierať, že hlavnou postavou tohto popretia všetkých princípov apolitickosti trestného konania bol bývalý minister spravodlivosti a vnútra JUDr. Daniel Lipšic, ktorý si základnú vojenskú službu odslúžil na vojenskej prokuratúre, ktorú v tom čase viedol Dobroslav Trnka.

Hneď skraja si povedzme, že kritický vzťah k mimoriadnej schôdzi nemá nič spoločné so zastieraním nechutností, ktoré na verejnosť vyplavil spis Gorila. Ale tak ako prokuratúra (je jedno, či generálna, špeciálna, krajská či okresná) nesmie ovplyvňovať zákonodarný proces, ani parlament si nemôže dovoliť v demokratickom a právnom štáte vytvárať tlak na orgány činné v trestnom konaní rétorickými orgiami v parlamentnej aréne, do ktorej si navyše predvolá hlavu špeciálnej prokuratúry. Ak začne trestné kauzy vyšetrovať parlament a orgány činné v trestnom konaní sa budú za svoju prácu zodpovedať politickým orgánom, akým NR SR bez najmenších pochybností je, potom sme na najlepšej ceste k politickým procesom. Vôbec nemusia mať podobu 50. rokov. Mediálne lynčovanie totiž nevyrába martýrov, ale doživotne stigmatizovaných ľudí. A o to v kampaniach podobného typu ide predovšetkým.

Aby nedošlo k omylu, treba zdôrazniť, že spis Gorila je neobhájiteľný a nikto, kto sa v ňom vyskytuje, sa nemôže tváriť, že má čistý štít a že na jeho hlave sa nerozteká poriadna hruda masla. Gorilu sa však nevyšetrí tak, že poslanci budú skúšať prokurátora z toho, či vypočul človeka, o ktorom si myslia, že by mohol povedať čosi, čo sa im práve hodí do krámu. Daniel Lipšic v tejto súvislosti najviac skloňuje meno bývalého príslušníka SIS Holúbeka. Prečo si myslí, že práve tento pán vie, či reči, ktoré sa viedli na byte na Vazovovej ulici, sa aj pretavili aj do kriminálnych skutkov? A to je kľúčová otázka, na ktorú nemôže dať žiaden poslanec kompetentnú odpoveď, pretože ak sa v tomto štáte aspoň trochu dodržiava zákon, poslanci nemajú páru o tom, čo je vo vyšetrovacom spise a koho je potrebné v akom čase vypočuť.

Občan má v tomto štáte mnoho dôvodov na skepsu. Politici a oligarchia mu ich dávajú denne dostatok. Lenže to neznamená, že v tejto krajine je to takým spôsobom zlé, ako to vykresľujú niektorí politici s veľkými rečami a malými preferenciami.

Nepíše sa november 1994, keďpočas jednej noci Mečiar urobil kompletnú čistku v štáte.

Nenávratne je za nami august 1995, keď tajná službauniesla prezidentovho syna.

Dávno je preč apríl 1996, keď bolzavraždený Róbert Remiáš, ktorý pomohol utiecť do cudziny korunnému svedkovi kauzy únosu prezidentovho syna, a štát robil všetko preto, aby nebol prípad vyšetrený.

Nie je ani november 1996, keď Mečiarova mašinériaprotiústavne zbavila mandátu poslanca Františka Gualiedera.

A ani zďaleka nie je máj 1997, keďMečiarova vláda zmarila referendum o priamej voľbe prezidenta.

Obdobie tohto temna sme už, chvalabohu, prekonali. A aj keď je nespokojnosť občanov so súčasným stavom demokracie oprávnená, nie je dôvod umelo vyvolávať dojem, že krajina je v takom ohrození, v akom bola počas tretej Mečiarovej vlády.

Vlastne jeden dôvod by sa našiel. Nie vecný, ale propagandistický. Niektorí politici totiž dokážu odôvodniť zmysel svojho pôsobenia vo verejnom živote iba vtedy, keď sa im darí vyvolávať dojem ohrozenia a oživovať dávno mŕtvych duchov mečiarizmu. Čím menej sú schopní spravovať štát, tým lepšie im ide dúchanie do pahrieb permanentnej revolúcie. V tomto obore zvolávatelia mimoriadnej schôdze ku kauze Gorila excelujú a pán poslanec Lipšic dlhodobo dokazuje, že sa mu v zneužívaní trestného práva na politickú propagandu nikto nevyrovná.

Gorilu treba vyšetriť a potrestať. O tom niet pochybností. Oprávnené pochybnosti však panujú ohľadom toho, či si poslanci uvedomujú, že parlament (našťastie) nie je orgánom činným v trestnom konaní, ale zákonodarným zborom. Ak si niekto zo zástupcov ľudu myslí, že by to vedel robiť lepšie ako špeciálna prokuratúra, nemal si vybrať kariéru politika, ale prokurátora. Napokon, poslanec Lipšic je JUDr. a pod vedením Dobroslava Trnku sa na vojenskej prokuratúre údajne osvedčil...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?