Bratislava má úžasnú polohu. Mestom preteká najväčšia európska rieka, leží na hraniciach troch štátov, na jej území je množstvo jazier, parkov a najmä Karpaty, ktoré ponúkajú jej obyvateľom, návštevníkom, športovcom či turistom nepreberné možnosti na rekreáciu, oddych a rôzne voľnočasové aktivity. Ale lepšie by bolo napísať, že mohli by ponúkať.
Lebo realita je úplne iná. Otrasná, šokujúca, neprijateľná, neobhájiteľná a čo je najhoršie, nenapraviteľná. Aspoň podľa aktivít a činov primátora Iva Nesrovnala. Pred voľbami vtedy ešte kandidát na lukratívny „flek“ na bratislavskej radnici mal Ivo Nesrovnal plamenné reči, hrdinské vyjadrenia a množstvo populistických výrokov. Ako Bratislavu zmení, vyčistí, vráti jej noblesu, priblíži veľkomestám ako Viedeň, Praha, Budapešť. Ale čo urobil? Nič. Železná studienka a jej okolie sú toho neodškriepiteľnou vizitkou a jeho hanbou. Z lesoparku sa stal autopark.
Od rána do večera sa po jeho cestách a chodníkoch premávajú ťažké stavebné mechanizmy, kamióny a ťahače na drevo, množstvo osobných automobilov, ktoré tam nemajú čo robiť. V celom areáli od Červeného mosta až po Biely či Červený kríž, čo je vzdialenosť dvanástich kilometrov, sú po ich rely pretekoch porozbíjané a zničené cesty. Cyklisti aj chodci sú vydaní napospas osudu či ich nejakí zakomplexovaní vodič nezostrelí a nezabije. K tomu arogantní, drzí a netolerantní šoféri a pracovníci zabezpečujúci nakladanie a spracovanie dreva.
To nikdy nebolo. Za žiadneho „režimu“. Ešteže komunisti urobili v bratislavskom lesoparku cesty a chodníky, lebo súčasná generácia politikov a primátorov ich iba ničí a využíva na svoje kšefty a biznis. Čo iné to môže byť, keď kamióny a smradľavé „vétriesky“ vo veľkom vyvážajú stavebné drevo a akože „krbové palivo“, až jeden žasne, koľko toho v lokalite európskeho významu niektorí ziskuchtivci dokážu narúbať. Komu? Kam? Prečo? S povolením, alebo bez neho? Kam idú peniaze z jeho predaja? Pritom popadaného dreva či odrezkov sa po lese povaľujú tony.
Keby si Nesrovnal vyzliekol sako, odložil kravatu a lakovky, išiel sa prejsť či zabehať si do Bratislavského lesoparku, potom by zistil, čo s cestami, aj tými lesnými, porobili jeho vyvolení z Mestských lesov. Tankodrom pre Rally Dakar, akoby tam padol meteorit. Pre niekoho v meste sú asi vzorom vyklčované dažďové pralesy Amazonky...
Pritom prírodné studničky, rotundy, lesné chodníky sú zanesené, špinavé, ako z praveku. Tu aktívnych drevorubačov a lesníkov nestretnete aj celý rok. Na čo. Veď stromy rastú priamo pri asfaltke a vo veľkom. Na čo si špiniť ruky pre obyvateľov Bratislavy a návštevníkov hlavného mesta niekde na kopci, veď tam by sa muselo pracovať.
Vidno, že vôňa dreva a peňazí smrdí či vonia na magistráte asi rovnako. Čím ich je viac, tým väčšia aróma sa šíri priestormi a kanceláriami. Jednoducho peniaze nikdy nespia a nesmrdia... To je iba časť demagógie z Primaciálneho námestia. Špina, burina, plné odpadkové koše. Nepokosené lúky, neudržiavané ohniská s rozpadnutými lavičkami – ak tam vôbec sú. To je realita číslo dva.
Na celej Železnej studienke, na turistických chodníkoch, na Kačíne, jednoducho nikde nenájdete, žiadne prenosné toalety, žiadne prenosné sprchy, žiadne prenosné bunky na prezliekanie pre turistov, bicyklistov, bežcov, športovcov, pre rodiny s deťmi, návštevníkov Bratislavského lesoparku. Nič. Bufety? Zabudnite... Pritom ľudí sa tam počas dňa premelie na stovky až tisíce. Potrebu tak robia na „prírodno“ a tak to aj vyzerá. Zapáchajúce trofeje sú takmer všade...
To čo je bežné v zahraničí, je v Bratislave sci-fi. Nesrovnal aj s magistrátom by sa mali vybrať na exkurziu do Viedne, Prahy, Bruselu, Londýna, Budapešti alebo iba do Českého Krumlova, aby videli, ako to má vyzerať v praxi. Nehovoriac o New Yorku a jeho Central parku. Čo znamená veta – všetko pre obyvateľov, pre daňových poplatníkov, pre ľudí. Ako vyzerajú mestské parky, lesy, turistika, cyklistika, bežecké okruhy, oddychové zóny... Nie iba na chrumkavých predvolebných plagátoch, v demagogických predvolebných príhovoroch, v populistických a otravných mediálnych rozhovoroch, čo sa urobí, čo zlepší.
No nielen Železná studienka je vizitkou neschopnosti Nesrovnala a spol. Centrum mesta, okolie Úradu vlády, námestie Slobody a ďalšie námestia, hrad a priľahlé priestory, Hlavná stanica, Štúrova ulica... Odpadky, ľudské a psie exkrementy, porozbíjané fľaše, zápach, špina ako v nejakom juhoamerickom slume. To je vizitka bačovania Nesrovnala a jeho tímu v meste, ktoré nazval „svojim“. Ak to podobne vyzerá aj u neho doma, potom pán Boh zavaruj...
Ale ja si moje mesto predstavujem inak, nie ako džungľu bez kontroly a s iným primátorom. Primátorom, ktorý nebude iba „sľubotechna“, ktorý bude chlap a bude si stáť za slovom a ktorý nedovolí zo svojho mesta urobiť zapáchajúci kontajner a z lesoparku iba biznis na vývoz dreva.
