Realita je už totiž smutná, nemoderná, „socialistická“. Tohtoročný, 68. ročník, ktorý sa uskutočnil v nedeľu, bol ukážkou toho, ako sa to nemá robiť, respektíve ako to vyzerá, keď sú organizátori nepoučiteľní a tvrdohlaví. Je neprijateľné, amatérske a neospravedlniteľné, ak sa štart pretekov posunie o pol hodinu iba preto, že organizátori sa lajdácky pripravili a podcenili množstvo účastníkov, ktorí na Devíne štartovali.
Účasť 7200 bežcov je číslo, aké na jednorazových pretekoch na Slovensku ešte nebolo, ale páni zo Správy telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR (STARZ, oni sú organizátorom Národného behu Devín - Bratislava) aj napriek tomu, že vedeli, koľko príde ľudí, nezabezpečili dostatočný počet autobusov na prepravu účastníkov z mesta do Devína. To je trapas, hanba a výsmech, aký nemá nikde vo svete obdoby.
To nevedeli, koľko bežcov príde, koľko sa ich zmestí do jedného autobusu, ako dlho trvá cesta na Devín? Argumentovať nedisciplinovanosťou ľudí je na úrovni detských výhovoriek. Ako mal STARZ odkomunikovanú a zrealizovanú spoluprácu s mestom a dopravným podnikom? Všetko sú to organizácie spadajúce pod magistrát, patriace mestu. K tomu treba pripočítať bezproblémovú súčinnosť mestskej i štátnej polície.
Mesto a STARZ organizovali celoslovenské preteky, ale človek mal dojem, že to robil iba jeden človek, doma počas týždňa na kolene v obývačke a jedinou jeho snahou bolo spočítanie štartovného a delenie zisku. Jednoducho diletantizmus a neschopnosť. Zohnať mažoretky, vystreliť z dela a povedať pár nie celkom vtipných viet do mikrofónu, je naozaj komicky trápny výkon. Čerešničkou na torte bola slovenská hymna, ktorú zahrali práve v čase, keď už boli všetci poriadne „vytočení“, keď boli nervozita a stres na maxime a v danej atmosfére význam tohto štátneho symbolu úplne zanikol. Ak by tam pustili šum mora, či senzitívnu hudbu, urobili by lepšie...
Problém číslo dva je parkovisko pod hradom Devín. Kapacitne poddimenzované, už nepoužiteľné na podobné akcie. Koridory boli. Fiktívne, ale reálne neexistovali. Každý mohol byť kde chcel, štartovať odkiaľ chcel. Priestor, ktorý je už pri tomto množstve bežcov životu nebezpečný. Musíte vyštartovať ako raketa, nepotknúť sa, natlačiť sa zo šírky 50 metrov do lievika o šírke 3 metrov, vybehnúť prudký kopec a šprintovať na koniec ulice, aby ste z behu aspoň niečo mali. Prečo majú páni zo STARZ-u dojem, že bežci chcú mať adrenalínový, a nie športový zážitok. Najprv kvôli ich neschopnosti bežci stoja o polhodinu dlhšie na štarte, potom ďalšiu polhodinu tvrdnú, alebo idú takmer kilometer chôdzou, lebo inak to nejde. Bežať začína 90 percent účastníkov až po takmer hodine. Keby pršalo a bola zima, asi by bolo v cieli veselo. To by bol druhý Národná beh, ale za jeho organizátormi...
Tento problém je tu roky a stále sa zväčšuje. Nik však nepočúva, nedá si poradiť. Ako odpoveď prichádza stále tá istá pesnička. Veď Devín – Bratislava je tu roky, my vieme, ako to robiť, nik sa nesťažuje, všetci sú spokojní. Trápny argument ako alibi. Nič by sa nestalo, ak by sa štartovalo z cesty od Devínskej Novej Vsi, z normálnych koridorov a v časových intervaloch. Ale to by páni zo STARZ-u nesmeli nezmyselne trvať stále na svojom..
Problém číslo tri. Občerstvovacie stanice. Je ich málo a pri takomto počte bežcov a v teplom počasí ide zo strany organizátorov o riziko a hazard. Tých prvých 200 najlepších bežcov vodu či iný nápoj nepotrebuje, ale 99 percent účastníkov áno. To je taký problém dať občerstvovacie stanice každé dva kilometre? Najmä ak majú vodu od sponzora? Asi je problém v tom, že treba kúpiť poháre, zabezpečiť stoly a dobrovoľníkov. Pre hlavné mesto Slovenska a STARZ naozaj neriešiteľná situácia, asi aj existenčne zničujúca... Nehovoriac o tom, že nielen pre bežcov by bolo občerstvením, ak by na každom kilometri hrala nejaká skupina, alebo tam bol diskdžokej. Ako je to bežné v zahraničí. Vylepší to atmosféru, imidž, pomôže bežcom a priláka na trasu viacej povzbudzujúcich divákov. Ale to by pre organizátorov zo STARZ-u znamenalo ďalšie problémy, telefonáty, vybavovanie a aktivitu, ktorá sa nedá urobiť z pohodlia kancelárie. To by niekto musel chcieť...
História je krásna vec, ale keď sa skombinujú historické spôsoby, organizačné (ne)schopnosti, až archaická tvrdohlavosť, potom z akcie, ktorá by mohla byť TOP celovíkendovým a celoslovenským magnetom v kalendári európskych športových podujatí, ostane iba ďalší povinný ročník, iba lokálne podujatie s množstvom chýb, lajdáckosti a amaterizmu. Je preto na čase, aby primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal už zrovnal STARZ a ponúkol bežcom a mestu inú, modernejšiu, lákavejšiu alternatívu Národného behu Devín – Bratislava.
