reklama

Kráľovstvo krivých zrkadiel v slovenskom hokeji

Koniec dobrý, všetko dobré. Príslovie, ktoré sa s obľubou používa, ak človeku niečo nevyšlo a potrebuje si aspoň čiastočne spraviť náladu. V prípade slovenských hokejistov to na majstrovstvách sveta našťastie neplatilo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Lebo aj takýto čiastočný úspech by bol u nás momentálne kontraproduktívny. Opäť by na určitý čas pozakrýval všetko zlé, čo sa v našom športe a v hokeji odohráva. Opäť by sa argumentovalo, chválilo, glorifikovalo, idealizovalo. Ale šampionát v Ostrave iba potvrdil smerovanie a úroveň slovenského hokeja.

Hernú stránku, nomináciu, vzťahy v kabíne aj mimo nej, (ne)spoluprácu trénerov na lavičke počas zápasov - to nech si zanalyzujú vo vnútri a na zväze. Odborníkov tam majú dosť. Smutná, ale nie prekvapujúca je iná vec, že reálne zrkadlo mu nenastavili ani tí, od ktorých sa to očakávalo, ktorí vidia až do najhlbšieho zákulisia kabíny či funkcionárskych kancelárii a mali na to ideálnu príležitosť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nahrávku na smeč „odflákli“ bývalí reprezentanti, ktorí boli v Ostrave spolukomentátormi, či hosťami v televíznom štúdiu. Ukážkovým príkladom bol Richard Lintner. Bývalý skvelý obranca, ktorý chce byť novým prezidentom hokejového zväzu a priniesť do hokeja niečo progresívne, moderné a najmä iné. Nuž a to bol hlavný problém. Dvojúloha mu nesadla. Lintner bol až priveľmi alibistický, jemný, kamarátsky, nekonfliktný, povrchný. Vôbec sa nezbavil nálepky bývalého spoluhráča Gáboríka a spol. a ostal iba v polohe ich kamaráta a fanúšika hokeja. Až príliš bolo cítiť, že sa zvolebnieva podľa hesla – Len si nikoho nepohnevať, s nikým si to nerozhádzať, stredná cesta - zlatá cesta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pritom konfliktných, pikantných aj polemických tém by bolo aj na štyri šampionáty. Nominácia a pozícia Kopeckého na MS, jeho absencia čo by kapitána v zápase s Nórskom, tragické výkony Tatara, Jurča, Pánika, Gáboríka či Baranku, taktická a herná koncepcia mužstva v presilovkách a oslabeniach, prečo sa v reprezentácii stále hovorí o trenčianskej „klike“ a jej vplyve na mužstvo, nomináciu, hráčov, kabínu, absencia Jaroša, ako jedného z najlepších slovenských obrancov súčasnosti, čo bolo s Martin Réwayom... Týmto témam sa venovalo povrchne, nekriticky, alebo vôbec.

To chceli fanúšikovia počuť, o tom sa bavili na ulici, v práci, v škole, na pive. O tom si všetci šepkajú a šepkali, to sú tie reči jedna pani povedala, ktoré boli aktuálne, živé, ktoré vyvolávali špekulácie a polemiky... Nie ako dal gól Crosby, Jágr či Gáborík. To všetci videli stokrát aj s opakovačkami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No úplnou špecialitou bola na šampionáte permanentná hra na prognostikov, plánovačov, veštcov, analyzátorov v podaní komentátorov, spolukomentátorov aj hostí v štúdiu o tom, čo musia Slováci uhrať, koľko bodov, proti komu, ako. Čo musia získať, či nezískať naši súperi. Stále dokola od prvého po posledný zápas. Hra na kryštálovú guľu podľa slovenských pravidiel a záujmov. Klasický slovenský folklór každého šampionátu.

Bonbónikom bola situácia pred poslednými dvomi zápasmi Francúzov a Bielorusov v základnej skupine, keď témou číslo 1 bolo, ako všetkých prekvapilo, že obe mužstvá nevypustili zápasy so Švédskom a Fínskom, nešetrili sa, nešpekulovali, nekalkulovali a iba povinne neodohrali posledný duel. Ako to bolo možné? Veď s tým všetci počítali a oni ajhľa, nič také neurobili...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo by aj? Prečo by mali uvažovať slovenským spôsobom? Prečo by sa mali zhadzovať a podceňovať pred Švédmi a Fínmi? Lebo tak by sme to urobili my? Veď to nielen že nemajú v povahe, nikdy takto diletantsky neuvažujú, ale ani by si to doma nikdy neobhájili. Ale my z toho urobíme tému dňa...

Hokej je jednoduchá a príťažlivá hra, ale bez komparzu a zbytočnej teatrálnosti. Má svoj systém, pravidlá, zákonitosti. Keď je na Slovensku každý futbalovým trénerom, tak to isté platí aj v hokeji. Ľudí netreba balamutiť. Kritika ešte nikomu neublížila a urobí ďaleko viac, ako falošné kamarátstvo, či iba účelové hodnotenie daného stavu a situácie. Nuž a v tomto smere si dali hokejisti vlastný gól.

Peter Hollý

Peter Hollý

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Peter Hollý, Mám 48 rokov a od skončenia vysokej školy pracujem v médiách. V roku 1992 som vyhral konkurz v športovej redakcii vtedy ešte v československej televízii. Ako redaktor - vedúci vydania. Postupne som pracoval vo VTV, TV JOJ ako redaktor, moderátor a šéfredaktor športovej redakcie. Ako aj aj ako mediálny manažér v Športprogresse v rokoch 1998-2002. Od júna 2014 som vedúci mediálneho oddelenia a hovorca Svetovej zimnej univerziády na Slovensku. V médiach pracujem 23 rokov. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu