Slovenská futbalová realita vo Francúzsku

Autor: Peter Hollý | 27.6.2016 o 14:00 | Karma článku: 5,74 | Prečítané:  188x

Reálne. Európsky futbalový šampionát vo Francúzsku je jedným z najnudnejších a najslabších za posledných 20 rokov. Klubová sezóna, kde najlepší hráči odohrajú za sezónu aj 60 zápasov, jednoducho priniesla svoju daň. 

Stretnutí, na ktoré sa bude po majstrovstvách spomínať vo veľkom zatiaľ spočítate na prstoch jednej ruky. Možno ani to nie... Slovenský fanúšik je paradoxne v inej pozícii. Dobrého a ešte k tomu úspešného futbalu si na medzinárodnej či klubovej úrovni neužije takmer vôbec a tak postup reprezentácie na záverečný turnaj bol z tohto pohľadu veľmi príjemným spestrením futbalového koloritu pod Tatrami.

Premiérová účasť na európskom šampionáte dala zabudnúť na všetky naše futbalové negatíva a ako pri hokejových MS, opäť urobila zo všetkých Slovákov najoddanejších fanúšikov. Napokon tak to má byť, ale nič sa nemá preháňať či prehnane glorifikovať. Najmä ak k tomu nie je dôvod, ale iba povinné mediálne masírovanie...

Herne sme totiž vo Francúzsku nič nové, svetoborné a očarujúce nepredviedli, nezaujali sme takmer ničím. Vyrovnaný a tuctový zápas s Walesom, 45 minút s Ruskom a dosť. Duel s Anglickom bol z našej strany nepozerateľný, pretaktizovaný, alibistický. Horšiu antireklamu futbalu sme ani nemohli predviesť a ukázať. Proti Nemecku sme si naopak nastavili reálne zrkadlo toho kde sme a kde by sme chceli byť.

Úprimne. Jediným hráčom, ktorý má TOP európsku kvalitu je Marek Hamšík, ale aj on musí mať okolo seba podobných hráčov, inak je stratený, čitateľný, nepoužiteľný a priemerný. Možno ešte Matúš Kozáčik, bez ktorého by sme odchádzali z Francúzska s poriadne veľkým vrecom inkasovaných gólov.

Inak nič, iba množstvo bojovníkov, hráčov šedého priemeru. Útok neexistuje, ofenzíva je totálne jalová, veď mužstvo nedalo gól 225 minút. No nie je to iba gólovou impotenciou. Ešte horšie a alarmujúcejšie totiž je, že Slovensko nemá v súčasnosti žiadneho klasického útočníka, strelca, ktorý by mal rešpekt, kvalitu a dokázal by strieľať góly. Nemec, Ďuriš, Duda, Šesták... Alebo Weiss, Stoch, Hrošovský... Nie, prestaňme sa klamať. Búrať, brániť, kaziť ešte dokážeme, ale to nie je umenie, ale iba čistá deštrukcia. Škrtel, Ďurica, Gyömbér, Škriniar, Kucka sú k podobnej totálnej defenzíve vhodné typy, ale tam to končí.

Je žiaľ dnešnou realitou, že aj to stačí k postupu na európsky či svetový šampionát. Do Francúzska sme sa podobnou taktikou dostali, čo potešilo, ale na mieste činu nenadchlo. Slovensko zarobilo postupom a účasťou na EURO 2016 11 miliónov EUR a treba preto dúfať, že peniaze nezmiznú niekde v čiernej diere ako po MS 2010 v JAR. Lebo v tomto smere sme absolútne dokonalí a nenapodobiteľní. Napokon, z ktorého športového úspechu sme za posledných 20 rokov niečo vyťažili či vybudovali. Iba ak recepcie pre papalášov, spontánne foto akcie pre politikov či mediálne divadielka pre verejnosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria dve desaťročia. Tému aj tak pustili hnutiu ANO.

ŠPORT

Sagan na MS: má dva tituly, ale raz ho zradil žalúdok

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.


Už ste čítali?